Krvavá láska
21. 8. 2007
Chladivý vánok ovial moju tvár a ja som sa zahladela na mesiac. Bola noc a ja som cakala na neho. Z môjho rozmýšlania ma vyrušili zvuky. Okamzite som sa otocila za seba a zbadala som ho. Na druhom konci ulice bol on. Ten ktorý mi znicil zivot. Vstala som a vybrala som sa k nemu. Ked som stála tesne za ním, všimol si ma. Ten pohrdavý pohlad ktorým mi prebodol srdce ma nesmierne bolel. Odhodlala som sa a pobozkala som ho. Nie tak obycajne ako vidíte kazdý den. Nie tak zamilovane. S takých falošných bozkov mi bolo zle. Bol to taký bozk , ktorý môzete dostat len od upíra- krvavý bozk. Ten po ktorom uz nikdy nevstanete, uz nikdy nebudete dýchat. Pozrela som sa mu do ocí a videla som prázdny prosebný pohlad. Pocula som tlkot jeho srdca. Ten ktorý pomalicky slabol a bol pocut stále menej zretelnejšie. V tomto pocite som sa vyzívala. Spôsobovalo mi to neopísatelnú rozkoš. Ani neviem kedy jeho zivot vyhasol, len som si v jednej chvíli uvedomila, ze nedýcha. Bol mrtvy. A vtedy som zbadala jeho. Stál tam , na druhom konci ulice a pozeral sa na mna. Bol neuveritelne krásny , iskierky škodoradosti mu horeli v ociach a podišiel ku mne. Nechápem ako to mohol prezit. Vtedy som pocítila ten pocit, bola som štastná ze zije a to som ho len pred chvílou nenávidela. Chcela som ho objat , ale v tej chvíli tam nebol. Zmizol. Otocila som sa a lezal na zemi . Lezal tam v kaluzi krvi. Uvedomila som si co som urobila. Zabila lásku svojho zivota. Ako som len mohla byt taká hlúpa. Macka, ktorá stála za mnou zamnaukala. Cierna macka ktorá mala oci ako zelené smaragdy. Túzila som ju pohladit. Nikdy som nemala rada zvieratá. Nasledovala som ju, zaujímalo ma kam pôjde. Fascinovala ma jej samostatnost , nemala nikoho a pôsobila takým vyrovnaným dojmom. Ale bola to macka, necítila, zila vdaka svojmu inštinktu, zabíjala si potravu. Zabíjala... Tak ako som zabila ja. Ked som bola malá , chcela som byt policajtka. Zena zákona. Bojovat; nad zlom a potrestat ho. Ale teraz som cítila , ze sa musím potrestat , ja som zlocinec, ja si musím odsediet; trest vo väzení, ja si za všetko môz;em. Macka zahla za roh, tak som išla za nou. Bolo to tam temné , nepríjemné a ja som nevidela ani na 5 metrov. Cítila som vodu, slanú vodu, prístav, ryby, benzín ktorý plával na hladine , osvetlovali ich vysoké poulicne lampy. Toto miesto malo zlú povest, velakrát tu niekoho prepadli, utopili, boli tu prostitútky a drogoví dealeri. Párkrát sa aj stalo, ze sa tu niekto utopil. Macka zmizla, nebola nikde, mohla som sa otácat na všetky strany, proste tu nebola. Preco som v tomto prístave? Má to nejaký hlbší význam? Sadla som si, bola som vycerpaná. Na nebi svietili tri hviezdy , boli od seba daleko a zaráz;ajúco silno svietili. Na lícach som ucítila slzy. Placem? Nie, ja nikdy neplacem. Ja som silná , zlá, takto sa nemôzem ponízit;. Nemám predsa city, necítim lásku, sklamanie, osamelost , úzkost . Alebo áno? Nechcem aby bol mrtvy. Ale jemu na mne nezálezí. Tak preco sa trápit? Sedela som na kraji, predo mnou bola priepast; a na jej dne voda. Co takto skoct? Mozno bude lepšie. Áno , stretnem jeho. Túzba znovu ho vidiet bola silná. Nezaslúzim si zit. Som obyc;ajná zlá vrahyna, posadnutá krvou a pomstou. Som nechcená , odvrhnutá a špinavá. Napadali ma absurdné myšlienky, chcela som sa ocistit. A tá voda podo mnou ..... nesmierne ma lákala. Ostávalo mi len jedno, sediet tam, zabudnutá, a utápat sa v myšlienkach. Ved komu na mne zálezí?..... Cesta ktorá smeruje za svetlom je úzka a klukatá. Tá ktorá smeruje za tmou je rovná a široká. Kazdý si zvolí inú....
BLBOSť
(emo-princess, 6. 5. 2011 20:42)